Manifestácia TVORIVOSTI

Tvorba, vychádzajúca z ľudskej duše, zo svetla, ktoré neprestajne vyžaruje plameň. Už v dávnych časoch, vo forme odkazov a malieb v jaskyniach, v stredoveku zase mesiaca, ktorý svietil aj keď bola obloha temná, v rannom novoveku to galérie a múzeá, keď spoločnosť čelila novým problémom a hrozbám, žiari až doteraz. Z jeho hĺbky a sily, vznikali diela, ktoré odrážali krásu – podstatu nás, ľudských bytostí. Umenie, a jeho bezhraničné spôsoby vyjadrenia, ako unikátny podpis našej duše . A keď zasvieti tento, pre niekoho obyčajný nástroj, spojený s našou tvorivou energiou, rozjasní sa v ňom celý nekonečný vesmír sám.

Štetec slúžiaci po stáročia tým ktorých spoločnosť rešpektovala bez ohľadu na pôvod, sociálne postavenie alebo iné predsudkom a archetypom uväznené charakteristiky.
Leonardo a jeho nadčasovosť je obdivuhodnou záhadou aj dnes.
Zaujme skupinu číslo jedna, tá druhá ho označí za obyčajný dizajnérsky pokus. Je schopnosť oceniť len výsadou zasvätených a skúsených alebo tu vždy bude značná časť ktorej mentálny kaleidoskop neprijme myšlienku ale bude hodnotiť len povrcch?.

Snaha, dať projektu výnimočnú identitu, cez diskurzívne zobrazenie, počnúc jeho vizuálnym prejavom. Dvojzmyselná symetrická štruktúra písma, narušená diskurzívnym prvkom na písmene „I“, vkladajúca do pomenovania želané posolstvo, tento zámer elegantne podporuje. Ďalší krokom, pri uplatňovaní myšlienky, je poukázať po prvom dojme na svetlo, plynúce z tohto individuálneho prvku, v podobe neobvyklej bodky na „i“. Z nej vyžaruje obrovská energia, ktorá môže povstať z neurčitosti, z „think out the box“ myslenia v aplikovanom spôsobe tvorby.

Farby a ich CHARAKTERISTIKA

pri vnímaní pôsobenia symbolu:

Symfónia farieb a nekomplexných tvarov, tvoriace harmóniu.
Modrá? Fialová? Žltá? Trojuholník sám? Oranžová? Obyčajná kružnica alebo niečo viac? Obrys, detail? Všetko má svoj účel.

Modrá?

Intuícia je niečo, čo každého z nás, robí výnimočným a poukazuje, na našu jedinečnosť, ak sú naše skutky v súlade s naším pravým ja. To znamená, že náš odkaz plynúci z našej činnosti, nevychádza z toho, že integrujeme správanie okolia a jeho archetypov, alebo našich mentálnych idolov. Áno, poučíme sa zo skúsenosti iných, prevezmeme si z nich múdrosť, a tú praktizujeme v našom živote, ale využívame ju pre náš vlastný rast, s nádychom inovácie (obohatenia), našim vlastným odkazom. Vykonávame to tak, aby sme nenarušili našu identitu, a nesnažili sa na seba prebrať charakteristiky niekoho iného.

Priestor pre tvorbu a vývoj vpred, je obrovský, preto je potrebné, aby táto pomyselná diera bola vyplnená, formou sebarealizácie, z perspektívy civilizačného pokroku a rastu, v rámci každého jedinca. Nemôže byť každý Da Vinci alebo Einstein. No každý vie tvoriť, na základe svojej intuície, v úrovniach jeho schopností a jedinečných vlastností, aby vo výsledku dodal výsledok, ktorý je iný a to z neho robí unikát. Nie kópiu, prezlečenú za originál, kde základ tvorivého procesu tvoria čisto prvky z iných produktov, len otočené o 90 stupňov. Produkt tohto charakteru nemá žiadnu vnútornú hodnotu, a nedokáže v dlhodobom spektre plniť svoj účel. Inšpirujeme sa s tým, že skúsenosti iných inovujme s našim jedinečným ja, vzácnou identitou, intuíciou, a vytvoríme niečo nové a krásne.

Fialová?

Fialová vyjadruje hodnoty, prejavené v každej oblasti nášho života, kariérneho nezanedbateľne tiež.

Spiritualita – každý projekt podliehajúci tvorivej činnosti, by mal vychádzať z nášho vnútra, a v jeho pozadí, by mala stáť hravá a radostná energia – strach z "deadlinu" v podobe nechuti, ktorý spôsobí pozliepanie výtvoru, kopírujúceho z 20 rôznych zdrojov, bez nádychu originality a inovácie, pôsobiaci dojmom „len aby niečo bolo“, do kreatívneho procesu nepatrí. Spiritualita súvisí s vnútornou hodnotou, ktorú dosiahneme len trpezlivosťou a úprimným prístupom ku každému projektu, zodpovednosťou a striktnou disciplínou.

Ambícia, je predpokladom na úspech, poslednej cieľovej rovine celého procesu. Nevyjadruje len chuť niečo dosiahnuť, alebo sa niekde dostať, je v nej aspekt vízie, precíznej práce s absenciou odporu a bezduchej tvorby, vedenou strachom z nedodania alebo absencie ohodnotenia. Výraz ambícia je však len abstrakciou, smerovou tabuľou finálneho, no zároveň aj úvodného procesu, z ktorého vznikne impulz ku tvorbe a pozornej finalizácií. Pracovné nasadenie, s pravým nádychom ambície, predstavuje 50% úspechu.

Kvalita – všeobecne zaužívaná definícia hovorí, že aby bol produkt kvalitný, jeho charakteristiky (štandardy), musia spĺňať všetky požiadavky. Požiadavka, je  vyjadrenie nárokov od zadávateľa, ktorý produkt požaduje. Je v nej zahrnutá, aj predpokladaná reakcia kupujúcich na produkt, nie len dojem zadávateľa. To znamená, že nie len požiadavky musia byť splnené pri úvodnom procese ohodnotenia produktu, ale aj účel, ktorý sa ukáže postupom času. Pri tvorbe musíme myslieť v dlhodobom spektre, nie vytvoriť pozláteného trojského koňa, len aby sme dostali našu odmenu, prípadne uznanie.

Žltá?

"Každý je génius, no ak súdite rybu podľa jej schopnosti šplhať sa po stromoch, prežije celý svoj život vo viere, že je hlúpa“ – Albert Einstein

Kreativitu a jej fascinujúci koncept „niečoho z ničoho“, pre mňa osobne „svetlo z tmy“, predstavuje žltá farba. Nevieme, či je to slepo nasledovaná definícia, vyprodukovaná "niekým" a my sme jej z titulu prozaickosti sami uverili, alebo v nás samých vo väčšine dôjde k evokácií tohto výrazu pri strete so žltou. Pôvodne vnímaná ako elitná aktivita, dar alebo zvláštna schopnosť, ktorou vynikajú umelci, vedci alebo len bádatelia. Tento mýtus, má svoju obmedzujúcu funkciu, v podobe neviditeľnej bariéry, ešte dnes. Prekáža jedincom v tom, aby sa prejavili a zanechali ľudstvu svoj jedinečný odkaz. Odvodená z latinského „Creatio“, v preklade „Tvorba“, je niečo čo má každý z nás. Všetci máme rôzne úrovne kreativity, dokonca ich vieme nezastaviteľne rozvíjať. Je to nevyhnutný základ pre niečo nové, unikátne a lepšie, niečo čo na vyššej úrovni a správnej aplikácií, dokáže uspokojiť každú jednu túžbu a vyšší cieľ.

Vo forme spolu s inými procesnými faktormi, ktoré zároveň tvoria ju samú, intuíciou, kvalitou, precíznosťou, citom pre originalitu, trpezlivosťou a disciplínou, je výsada oplývať touto schopnosťou v bezodnej miere, snom každého, kto chce ísť až „ku hviezdam“ v akomkoľvek sektore. Je naozaj taká? Áno, mojim cieľom bolo presne to, aby ste ju začali vnímať mimo abstrakcie slova, ako mystickú osobu v ženskom rode, s obrovskou hodnotou, nekonečným potenciálom a dokonca až nadprirodzenými schopnosťami. Niekedy je potrebné pozrieť sa za slová, vnímať tu energiu, ktorá bola hybným impulzom ku vzniku našej vyspelej civilizácie, sila, obrovského skoku vpred vyjadrená v pomere - 2022:10000000000. Nie je neskoro, aby ste ju v sebe objavili aj vy, nemusíte chodiť nikde. Nájdite jednoduchý spôsob, ako ju v sebe objaviť poctivým tréningom, a vymaňte sa z područia chaosu, ktorý vás oberá o váš potenciál. To je ona, Kreativita.

Trojuholník sám?

Trojuholník, základ, tohto na prvý dojem nekonkrétneho a pozoruhodne nevyjadreného objektu, evokujúceho zmiešané alebo dokonca pocity neznáme? Ma za účel v pozorovateľovi evokovať, pocit sily a inteligencie skrytej v jednoduchosti, alebo v ňom nechať priestor pre osobnú interpretáciu, bez vnucovania pôvodných myšlienok? Chcem vás požiadať, aby ste nechali odkaz ukrytý v symbole režírovať mňa. Keď si na konci objekt pozriete 2. alebo 10. krát, vaše pocity splynú s podstatou a možno vznikne niečo naše, spoločné. Môj odkaz + vaše pocity= spoločné hodnoty, ktoré budeme rozvíjať?

Primárnym cieľom, je vyvolať mierne uspokojujúci pocit rovnováhy a harmonického vyznenia celku, pôsobením farieb a nenásilných tvarov, utvárajúcich štruktúru. Aj keď sú tieto tvary v istých bodoch nesymetrické, v početnom stave vyvolávajú pocit vyrovnanosti, v kombinácií s rozličnými energiami vyžarujúcimi z farieb. Pri hlbšom pozorovaní, je sekundárnym zámerom uvedomenie si toho, že správna kombinácia jednoduchých základných tvarov, bez zbytočných a zložitých prvkov, má vo finále väčší efekt ako chaos dosiahnutý umelou komplexnosťou.

Začiatok aj koniec sú 3 strany

Nevieme, kto je otcom symbolu jednoduchosti. Vzišiel z hviezd pri astrologických meraniach, v staroveku jeho silu poznali už Babylončania a Egypťania, od ktorých ho neskôr prebrali Gréci. Predtým ako z troch vrcholov, uhlov a strán vznikli pyramídy, bola sila troch strán využívaná na výpočet obrobených poľnohospodárskych plôch, na úrodnej zemi pri Níle, za účelom spoľahlivého výberu daní do pokladnice Faraóna. Neuvedomovanie si potenciálu nástrojov, ktoré máme k dispozícií, je bežným evolučný procesom, možno až nevyhnutným pre posun na ďalšiu úroveň.

Chcem tým povedať, že už sme už rôzne úrovne odkryli, len využívame niekedy tie nesprávne. Z mojich vlastných skúsenosti, vhodná forma minimalizmu, jednoduchosť v jej najčistejšej podobe, dokáže odkryť tie správne úrovne, potrebné pre tvorbu, a vyťažiť z nich maximálny potenciál.

„Jednoduché nie je prostoduché. Jednoduché je geniálne“ – výrok, ktorým chcel Warren Buffet z môjho pohľadu poukázať nato, že jednoduché riešenia smerujúce ku inovácií alebo pokroku sú prostoduché len vtedy, ak vo výsledku nič z toho neprinesú. Hodnota a genialita sa v jednoduchosti stratia, keď niekto tento pojem nesprávne interpretuje alebo zdeformuje vo svoj prospech. „Desaťminútové“ riešenia, bez zlomku snahy, originality, správneho plánu, analýzy a relevantného cieľa, nie sú jednoduché ale lenivé a márnotratné. Potreba jednoduchosti, sa v dnešnej dobe prejavuje stále väčším volaním po minimalizme. Čím viac zložitý a komplexný, tak tým väčší predpoklad na úspech, je iba ilúzia.

Odstránenie obmedzujúcich, komplexných normatívnych štruktúr a byrokratického manažmentu. Neschopnosť umožniť jedincovi sa individuálne presadiť, prípadne vniesť do procesu niečo nové, kvôli modelu strachu a iluzórnej prosperity, generujúcim nudný no stabilný zisk, sa dnes vyskytuje stále vo väčšej miere. Neschopnosť prijať pokrok, nesúci vo svojom jadre neoddeliteľný aspekt rizika, sa rozrastá po "korporátoch" a stredných podnikoch ako rakovina. Vznikne chaos prezlečený za stabilitu, ktorý drží pokope strach zo zmeny, skoro až primálna obava človeka lovca z nového, poháňaná chamtivosťou. Opak jednoduchosti a prosperity v raste.

„Jednoduché môže byť náročnejšie ako zložité: Treba sa naozaj veľmi snažiť, aby sa vaša myseľ vyčistila. Potom budete môcť rozmýšľať jednoducho. Ale nakoniec to stojí za to, lebo potom pohnete horami."

Steve Jobs bol majster inovácie, propagátor minimalizmu a integrácie jednoduchosti do procesu „myslenia“ jednotlivca, od ktorého závisí tvorba. Všetko, vrátane usporiadania Stevovho interiéru domácnosti, sa nieslo v duchu minimalizmu. Jednoduchosť bola v jeho živote základom takmer všetkého. Našiel v jej efektivite pri procese tvorby kľúč ku vysnenému produktu, no jeho nástupcovia celý proces zdeformovali len za účelom zisku. Nič nie je odsúdenia hodné na tom, keď vedome obohatíme favorizovaný produkt, ktorého duševné vlastníctvo je nedotknuteľné. Dáme mu nový vzhľad a pár funkcií, aby zisk zaručil stabilitu firmy, spokojnosť investorov alebo za účelom vykonania výhodného experimentu priamo na zákazníkoch, bez rizika, v znamení nadchádzajúceho pokroku a investície do nového. No pokiaľ sme v zelených číslach a robíme to dlhé roky, len kvôli hromadeniu majetku a uspokojovaniu finančných potrieb veriteľov, spolu s nárokmi zákazníkov, ktorým stačí len menší ročný „dodatok“ ku obľúbenej značke, dehonestujeme celý proces.

Recyklácia produktov, ktorú môžeme vidieť pri biznisových gigantoch, je živým dôkazom zneužívania jednoduchosti a nevedomosti zároveň. Aj keď je tento proces smutný, amorálny a bráni reálnemu pokroku, je efektívny pre kapitál a jeho hromadenie, a áno, žiaľ ma korene v jednoduchosti. Pozostáva zo „zneužívania“ predajných dát a naservírovania toho istého, len v inej podobe. Viem načo myslíte, že konkurencia posúva inováciu a prinúti tých veľkých konať? Mohla by, keby nemali na trhu monopolné postavenie, väčšinu zisku a patenty „na všetko“. Výskumné laboratória sa nemajú z čoho zaplatiť, investori utekajú do „bezpečných prístavov“ a nádejné startupy, ovládnu pár mesiacov po spustení. Dôvodov je žiaľ viac, a ich prezentácia aspoň na „polopatickej“ úrovni, je na ďalší článok.

Je proces „recyklácie“ výhodným spôsobom, ktorý patrí do procesu jednoduchej tvorby? Áno, môže sa nám však veľmi ľahko vypomstiť a verím, že príde čas, keď sa každý bude pozerať na následky svojej chamtivosti. Riziko, že niekto príde s produktom, tak prelomovým a novým, že váš zaostalý produkt skončí na smetisku dejín spolu s jeho tvorcom, ktorý ostal zaslepený ziskom, je za každých podmienok reálne, aj keď nie vždy viditeľné. Podstatou ale je, že inováciu, pokrok a originalitu v prosperite, nezastaví monopol a ani jeho kapitál.

My však namiesto iPhonov, a herného prostrieda v CoD, ktoré sú len dočasné a bez vnútornej hodnoty, môžeme recyklovať niečo nezničiteľné - čo je skutočné, nekonečné a beztvaré, s meniacou sa formou. Sú to hodnoty inovácie a prosperity, na pilieroch efektívnej tvorby v jednoduchosti, snahy posúvať sa ďalej, bez byro-chamtivých obmedzení, tvoriť na obraz vesmíru. Spolu sú tieto piliere ako voda, bez stálej formy. Ak vodu nalejete do pohára, preberie jeho tvar, ak ju dáte do fľaše, stane sa ňou. Ak „nalejete“ tieto piliere s hodnotami do projektu, preberú jeho víziu a vo finálnej verzií, vznikne niečo krásne, z jednoduchosti vznikne vnútorná hodnota, bez chaosu, s nespochybniteľne originálnym znením a citeľným odkazom.

"Inovácie nezávisia od množstva peňazí, ktoré máte vo vývoji a výskume. Keď Apple prišiel s počítačom Mac, firma IBM mala stokrát viac peňazí, ale v tých to nie je. Inovácie sú o vašich ľuďoch, ako ich vediete a nakoľko vidíte do problému." Steve Jobs

Oranžová?

Zámerom jereflektovať zóny v mozgu tvorené z nášho vedomia, vyjadriť ich úžasnú podstatu v konštrukcii symbolu. Je ich päť a bežne spolu nespolupracujú. Podľa odborníkov sa dá tento stav dosiahnuť po hodine intenzívneho sústredenia (stav flow), prípadne meditáciou alebo halucinogénmi. Keď sa pri akejkoľvek práci odovzdáme, sústredíme celú našu energiu bez emócií a vedľajších myšlienok na konkrétny účel, sme na ceste do iného vesmíru. Absolútne odovzdanie sa, je ignorovanie cieľa ale zároveň aj maximálna úcta k nemu tak, že sa sústredíme na každý krok ako keby bol on sám cieľom samotným. Vieme akým smerom ideme ale nepozeráme sa tam. Keď v tomto stave intenzívnej bdelosti zotrváme, dosiahneme stav flow ktorý je hlboko vyrytý vo väčšine našich krokov. Keď spojíme tieto kroky, získame niečo nezničiteľné.

Úspech ktorý prezentuje oranžová, je konečným stelesnením týchto všetkých faktorov. Jej oddelenie z bunky vyjadrujúcej inteligenciu v nás a symbolu rovnováhy, ako reakcia, kauzálne záverečné veľkolepé predstavenie. Farba vychádzajúca za hranice zóny jednoduchosti bez ktorej by nevznikla, prezentuje posolstvo – finálny výsledok odvodený z krásy a dokonalosti tvorivého procesu, bodov ktoré jej predchádzajú a bez ktorých by nevznikla..
Ak by ste začali skúmať veľkosť rôznych kružníc nesúcich význam týchto farieb, zistili by ste že pixelizácia nie je identická a ich veľkosť v rovine jednotkách pixeloch je rozdielna. -Poznám dizajnéra ktorý by mi vyhodil hneď námietku. Jeho profesijnou hodnotou je moto, že detaily tvoria finálny pocit z celého obrázku, aj keď iba podvedome ale tvoria, a majú váhu. Dodal by že veľká firma by mi to nezobrala a dala by mi to prerobiť lebo to nemá symetrický efekt. Viem čo by som mu odpovedal: Symbol vyjadruje to že kreativita nemá hranice, nemôže byť vykonávaná podľa priamočiarych metodologických postupov. Tréning rozvoja možno áno ale tvorba samotná nie.

Preto skrytý význam, ktorý nájdete v oranžovom bode reprezentuje úspech. Je najmenší pretože by nemohol vzniknúť bez všetkých predošlých bodov. Je to len odmena za prácu, za spôsob tvorby v ktorej nie je jeden z bodov iba prostriedok na dosiahnutie oranžového bodu v podobe cieľa - úspechu. Každý bod je účelom samotným ale zároveň sú tvoria väzbu. Oranžový bod utvára ilúziu rovnakej veľkosti s iným objektmi, pritom je najmenší ale najväčší zároveň.

Obyčajná kružnica alebo niečo viac?

Nechajte vašu predstavivosť pracovať

Viem že sa ú vás nájdu tí ktorí v oblom objekte tvoriacom stred celého symbolu, nerozpoznajú krvnú bunku. Pravdepodobne by som medzi nich patril tiež. To je ale zmyslom tohto popisu, pri snahe interpretovať tento symbol vyvolať pomocou definícií a spojení, špecifické emócie a pocity ktoré sú u každého individuálne keď sa na objekt pozriete spätne. Prosím aby ste to urobili až po prečítaní tohto textu pre želaný efekt, najlepšie všetkých pilierov. Teraz sa vráťme k podstate.

V našom tele je približne 37,2 bilíona buniek. Jedna jediná z nich obsahuje DNA informácie, ktoré by zaplnili tisíc šesťsto-stranových kníh . Viete si teraz predstaviť našu jedinečnosť a energetickú inteligenciu ktorá nás riadi, plne automatizovaná obsiahnutá v každej našej činnosti, vrátane tvorenia? To akým neuveriteľným spôsobom sa naše telo regeneruje, bráni proti vírusom, reaguje na všetky vonkajšie a vnútorne podnety je dar, ktorý si musíme uvedomiť aby ho mohli naplno využiť.

Hlavnou myšlienkou je však poukázať na rovnováhu a silu tvoriace podstatu tohto neviditeľného zázraku, aktívneho každý moment nášho života. Rovnováhu ktorá je zároveň hybnou silou, môžete precítiť vyjadrenú bielou farbou v jadre bunky. Môžete zaregistrovať jej integráciu aj po stranách trojuholníka ktorý poskytuje domov tejto úžasnej demonštrácií života a zároveň prezentuje jednoduchosť a efektivitu tohto procesu prebiehajúcom v tichosti a mieri, inteligenciu a nevyužitú silu ktorú vieme pretaviť do explozívnej energie v akomkoľvek aspekte nášho života.

Obrys, detail? Všetko má svoj účel.

Čierne obrysy za farbami, vyjadrujú rovnováhu v jednoduchosti, ktorá je za energiami a zároveň ich spája, bez nej by energie nemohli spolupracovať.

Uhlíková ceruzka a svetlohnedý odtieň tvorili pôvodné obrysy tejto kresby. Nevyjadrujúci nič ale zároveň niečo, aj keď nepoznáte kontext ktorý mňa osobne zaskočil.
Ďalšia výzva od našej Lisy, tá vás z večnosti opätovne podnecuje k akcii.